M LOG 05: Na vlastnej koži: Ako prežiť motivačný seminár

Roman  Lončík

Roman Lončík | Artdirector

11. dec. 2017

M LOG 05: Na vlastnej koži: Ako prežiť motivačný seminár

Motivačný seminár očami nášho artdirectora Romča

Haštag: Motivácia

Človek sa dnes už bojí aj otvoriť skriňu, aby na neho nevybafol nejaký motivačný citát. Knihy, ktoré sú ich plné zaberajú veľkú časť kníhkupectiev a človek by povedal, že musia produkovať psychicky vyrovnaných milionárov po každom prečítaní. Vďaka epidémii sociálnych sietí a prístupu k Facegramu či Instabooku vám notorickí postovači každý deň zahltia časovú os nejakou kravinou, ktorú kdesi odpočuli, zle pochopili alebo si len vycucali z prsta. Akoby jedna či pár viet niekomu kedy pomohla zbohatnúť, byt úspešný, nájsť samého seba, pochopiť múdrosť vesmíru, a tak ďalej. Takže sa mi nikto nemôže čudovať, ak pri slove “motivácia” prevraciam očami.

 

 

Ako dostať hundroša do “polepšovne”

 Pred pár týždňami mi šéfka oznámila, že ma posiela na motivačný seminár. A nie na pár hodín, či deň, ale rovno na dni dva. A celé ako bonus - cez víkend. Začali ma v hlave prenasledovať predstavy o tom, čo sa na podobných seminároch odohráva: sedenie v kruhu, recitovanie…držanie za ruky, chôdza po uhlíkoch. Alebo niečo podobné. No, išla na to rafinovane: spolu so mnou na seminár poslala aj kolegov Janku a Jarka. A tak som začal hľadať aspoň nejaké pozitíva.

  • Čas strávený s ľuďmi, vďaka ktorým mám rád túto prácu? Check.
  • Cez víkend a mimo mesta? Check.
  • Firma platí? Check! Check! Check!

 

Začíname

Poviem to na rovinu: Vošiel som do konferenčnej sály starostlivo pripravený, s plnou výbavou ironických úškrnov a poznámok. No najničivejšie “strelivo” nakoniec zostalo v zásobníkoch, tak ako sa pomaly rozpúšťali moje predsudky.
Asi štvrtinu seminára obsiahli informácie o tom, čo môže človek získať kúpou ďalších seminárov. Ale tie zvyšné tri štvrtiny ma spíker “zmáknuté na jednotku“ a jeho prejav držal asi päť stoviek účastníkov neustále v strehu. 

Keďže som nemal kde ujsť, nezostávalo mi nič iné len si vypočuť informácie, životné príbehy a myšlienky, ktoré mali prekvapivo hlavu a pätu. Témy partnerských a pracovných vzťahov a ako ich ovplyvňuje naša fixácia na minulosť. Hoci tú, ktorú si ako to povestné bremeno ťaháme so sebou po celý život, ako jedinú už nezmeníme, no na budúcnosti sa dá stále pracovať. To všetko bolo poprelínané životnými skúsenosťami, ale aj príbehmi ľudí, ktorých mal spíker pozvaných ako hostí, toto bolo naozaj niečo iné, ako som čakal.
 

Kontrolka v hlave

 

Odniesol som si zo seminára niečo? Samozrejme, mydlo a župan z hotela. :)

 Ale vážne. Zopár vecí, (asi z milióna, ktoré tam v priebehu dvoch dni zazneli), ktoré sa mi zafixovali: 

  • Treba myslieť pozitívne a za každých okolností byť optimista - asi najotrepanejšia záležitosť, ale je to až primitívne jednoduché a jednoduché veci fungujú. Človek prehráva až keď sa prestane snažiť.
  • Nenechať sa ovládať jednoduchými emóciami - emócie ovplyvňujú naše racionálne správanie. Človek v emočnom rozpoložení povie mnohokrát veci, ktoré by ho za normálnych okolností ani nenapadli. Len sa spýtajte každého Vulkánca zo Star Treku! :)
  • Informácie samotné nie sú znalosti - nesmieme sa snažiť čerpať nové informácie a hlavne ich pretavovať do znalosti.
  • Japonský koncept, alebo myšlienka Ikigai - spojenie štyroch vecí: nadšenie, poslanie, nadanie a povolanie. A to je predsa spojenie mojej profesie a dôvod, prečo ráno vstávam z postele.

 

Čo som chcel povedať...

Ten jeden víkend prežitý mimo mojej konformnej zóny ma naozaj trocha zmenil. Nakopol. Môj život sa nezmenil o 180 stupňov - nie, takto to asi reálne nefunguje. Len som vystúpil z toho neustáleho zhonu a bol mi dopriatý nadhľad. Moje myšlienkové pochody sa trochu upravili. Viac si uvedomujem svoj  postoj k práci, k životu. Nenašiel som samého seba, lebo som sa predovšetkým nestratil, ale mám nad niektorými vecami väčšiu kontrolu - alebo si uvedomujem, ako ju získať.
 

  

Takže, aký je výstup?

S odstupom času som rád, že som bol k tomu "dotlačený". Podobný nadhľad nad vecami hľadáme po náročnom roku napríklad na dovolenkách, ale v turistických destináciách ho naozaj nenájdeme. Nevieme vystúpiť z toho kolotoča povinností a stresu a pritom by nám v ňom novonadobudnuté schopnosti len pomohli. V budúcom roku to čaká aj ďalších mojich kolegov - je to skvelá show a rozhodne sa majú na čo tešiť.
Predtým by som do toho sám nešiel, patrím k ľudom ktorí potrebujú postrčiť. No odporúčam takéto nakopnutie aj vám ostatným. Ak ste zamestnávateľ, pouvažujte o takejto investícii do zamestnancov. Vyberajte dobre a pošlite ich na takýto seminár. Alebo ešte lepšie: choďte tam s nimi.

  

Dôkaz

Po pár týždňoch sa prejavili prvé dôkazy dramatickej zmeny mojej osobnosti: partnerka tvrdí, že ma tam asi “preformátovali”! :)



 

POWERVETA:

Keď nebol tvoj deň priateľom, bol tvojím učiteľom.